Ako pomôcť adaptácii vášho potomka v školskom zariadení.
Prvý mesiac nového školského roka je za nami. Mnohé deti/žiaci sa po prázdninách tešili na svojich kamarátov v škole, iné deti a ich rodičia prežívali september ako náročné obdobie, keď sa v rodine diali zmeny, najmä v režime fungovania rodiny.
Adaptácia na materskú školu, ale aj na každý ďalší stupeň vzdelávania je psychologicky náročný, ale aj významný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup ku každému dieťaťu.
Je dôležité rešpektovať tento proces a podporovať dieťa v období adaptácie. Rodičia a učitelia by mali byť otvorení komunikácii a nastaviť si realistické očakávania bez porovnávania s inými deťmi. Znižovanie úzkosti dieťaťa a podpora samostatnosti a sociálnych zručností sú kľúčové pre úspešnú adaptáciu na pobyt v školskom zariadení.
Nástup do materskej školy preverí nielen dieťa aj rodičov
Práve pri nástupe do materskej školy sa ukáže zrelosť dieťaťa na kolektív, ako aj kvalita a istota vzťahovej väzby.
Poznáte svoje dieťa, viete, ako sa správa v situáciách s cudzími ľuďmi. Pokiaľ sa dieťa spontánne nehrá s deťmi na ihrisku, tak v adaptačnom období v škôlke to nebude inak.
Rodina je prvé prostredie, v ktorom dieťa prežíva adaptáciu a socializáciu, materská škola je až druhé prostredie. Pokiaľ dieťa nemá okolo seba deti, napr. rovesnícku skupinu, súrodencov, deti v jasliach, alebo jednoducho vyrastá viac medzi dospelými, bude preň spočiatku náročnejšie zotrvať v novom prostredí plnom nových vecí, vzruchov a audiovizuálnych vnemov.
Dieťa môže prejavovať známky nervozity a strachu nielen viditeľným spôsobom – plačom, krikom, hádzaním sa o zem či kŕčovitým držaním sa rodiča –, ale aj psychosomaticky, napr. tikmi, nadúvaním, plynatosťou, pomočovaním, atopickým ekzémom či oslabenou imunitou.
Ako sme už v úvode spomínali, je dobré nastaviť si realistické očakávania, ale ešte lepšie je nemať žiadne očakávania, pretože prehnané očakávania (často aj nevedomé) vytvárajú tlak na dieťa, ktoré nás vníma. Odporúčame deti postupne pripravovať na zmenu a otvorene s nimi komunikovať, aby adaptácia prebehla čo najpokojnejšie.
Môžeme im pomôcť s vetami :
„Ráno nám bude obom smutno a možno budeme plakať. Je to v poriadku.“ Táto veta je dôležitá, aby sa deti nehanbili alebo nebáli emóciu prejaviť a hovoriť o nej.
„V škôlke/v škole nájdeš veci, ktoré sa ti budú páčiť, a aj také, ktoré nebudeš mať rád/rada.“ Touto vetou dávame dieťaťu najavo, že nemusí byť všetko iba ideálne a že sa nemusí cítiť previnilo, ak s niečím nesúhlasí.
„Popoludní sa o nich môžeme porozprávať.“ Dávate svojmu dieťaťu najavo, že sa vám môže zdôveriť, porozprávať o svojich zážitkoch a že si naň nájdete čas. Vzájomné zdieľanie skúseností a adekvátne očakávania sú prístupy, vďaka ktorým môžeme so svojím dieťaťom spoločne zvládať náročné adaptačné obdobie na škôlku.
Prvá trieda je ďalší medzník v živote malého človiečika
Adaptácia na školu v prvej triede je ďalším medzníkom v živote malého človiečika a jeho rodiny. Psychológovia hovoria, že nástup do školy predstavuje kognitívny aj emocionálny skok. Mozog dieťaťa prechádza z fázy predoperačného myslenia, v ktorej prevláda hra, intuícia a emócie, do fázy konkrétnych operácií, v ktorej sa učí logickejšie myslieť a plánovať.
Nervový systém dieťaťa je ešte vo vývoji. Keď zaznamenáme prípadné výbuchy hnevu alebo únavu po škole u prváčika, je to normálna reakcia na prestimulovanie. Dieťa zrazu sedí 45 minút, sleduje pokyny a snaží sa zapamätať si informácie. Tento kognitívny nápor môže vyvolať regresiu – znovu sa môže objaviť napr. detinské správanie, plač či vzdor.
Dieťa rýchlo pochopí, že v škole funguje systém hodnotenia, a začína vnímať, či je „dosť dobré“. Tieto myšlienky tiež môžu vplývať na pohodu pri procese adaptácie. Dieťa – žiak si v novom kolektíve buduje sociálne zručnosti a nie vždy to ide hladko.
Učiteľ/učiteľka sa stáva novou dôležitou postavou. Dieťa si vytvára vzťah k autorite, ktorý môže ovplyvniť jeho motiváciu aj postoj ku škole. Preto je veľmi dôležitá stabilita pedagogického zboru. Chápajúci, dôsledný a konzistentný pedagóg je výhrou pre vášho potomka.
Čo môže napomôcť k lepšej adaptácii v školských zariadeniach MŠ, ZŠ, SŠ ?
Správny výber školského zariadenia.
Dostupnosť školského zariadenia, napr. v blízkosti bydliska, napomáha postupnej samostatnosti dieťaťa.
Ranné rituály bez zhonu. Odporúčame radšej vstať o pol hodiny skôr a dať dieťaťu priestor na prebratie bez zbytočných emocionálnych výlevov a zadávania pokynov či úloh. Odporúčame pre dieťa ľahké raňajky a prípravu desiaty (čokoľvek pripravené doma je pre dieťa lepšie ako polotovar z obchodu či nič). Je dobré ráno nastaviť pokojný režim bez rannej televízie. Ak „niečo musí hrať“, tak napríklad klasické rádio. Vhodné je zaviesť harmonogram, t. j. čas spánku a vstávania počas týždňa v rovnakom čase. Dieťa si postupne zvykne, koľko času má ráno pre seba a na prebudenie.
Ideálne je mať rutinný „rozlúčkový“ rituál s potomkom, napríklad vytvoriť si vlastné heslo či mantru na rozlúčku, ako napríklad „Dáš to“, „Buď sám sebou“ alebo „Uži si to“.
Chybovanie je súčasťou učenia. Pýtajte sa: „Čo si sa dnes naučil, aj keď ti niečo nešlo?“
Chváľte svoje dieťa nielen za výsledok, ale aj za snahu a vytrvalosť.
Budovanie odolnosti znamená, že dieťa zažíva aj frustráciu. Buďte mu oporou, ale neriešte veci zaň.
Každé prerušenie dochádzky, najmä u malých detí, môže nanovo spustiť adaptačný proces. Preto dbajme na podporu imunity svojich detí a riešme psychosomatické príznaky skôr, ako začnú byť chronické, napr. alergie, tráviace ťažkosti a iné.
Pozorujte svojho potomka a reagujte na jeho aktuálne potreby.
Ak zaznamenáte výrazné problémy v adaptácii, napr. separačnú úzkosť, sociálnu plachosť, prehnanú sebakritiku, neovládateľné emočné výbuchy, psychosomatické problémy (bolesť brucha, bolesť hlavy, hnačky, zvracanie a pod. pred nástupom do školy) a ďalšie, určite je namieste vyhľadať odbornú pomoc psychológa, napríklad aj v MediPark s. r. o. Miloslavov.
