Rozhovor: Mgr. Sandra Demitrová, logopéd v MediParku

Od samotného otvorenia Polikliniky MediPark je neoddeliteľnou súčasťou nášho tímu aj logopedička Mgr. Sandra Demitrová. Po absolvovaní štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského a získaní cenných skúseností v logopedických ambulanciách v Dubnici nad Váhom, v Českej republike a neurorehabilitačnom centre Adeli v Piešťanoch sa rozhodla prijať nové profesijné výzvy v Miloslavove. V rozhovore nám priblížila svoju prácu, špecifiká logopédie a to, s akými problémami sa na ňu pacienti najčastejšie obracajú.

1. Začnime od začiatku – čo všetko patrí pod logopédiu?

Mnohí si predstavia len problémy s výslovnosťou, ale vaša odbornosť siaha oveľa ďalej. Môžete to čitateľom priblížiť?

Presne tak,  logopédia nie je len o “šušlaní” a “račkovaní”. Logopédia je multidisciplinárny odbor, ktorý sa zaoberá širokým spektrom komunikačných porúch. Patria sem napr. artikulačné problémy, oneskorený vývin reči, vývinová dysfázia, myofunkčné poruchy, poruchy hlasu, poruchy plynulosti reči /zajakavosť, brblavosť/, poruchy reči po úrazoch či neurologických ochoreniach /afázia, dyzartria/, poruchy prehĺtania a mnoho ďalšieho.

2. S akými ťažkosťami za vami pacienti najčastejšie prichádzajú?

Je rozdiel medzi prácou s deťmi a dospelými?

U detí sa najčastejšie vyskytuje narušenie zvukovej roviny reči /dyslália/, čiže nesprávna výslovnosť jednotlivých hlások. Medzi časté komunikačné poruchy u detí patrí aj oneskorený, resp. narušený vývin reči. V súčasnosti sa, žiaľ, čím ďalej, tým viac stretávame aj s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS) ako sekundárnym prejavom iného dominantného ochorenia – sem patrí napr. NKS pri pervazívnej vývinovej poruche (autizmus)

U dospelej populácie ide najmä o komunikačné poruchy po náhlej cievnej mozgovej príhode, úrazoch mozgu, či ako sprievodný prejav degeneratívnych ochorení /Parkinsonova choroba…/ Tieto poruchy reči sa nazývajú afázia a dyzartria.

Rozdiel v práci s deťmi a dospelými klientami je najmä vo forme logopedickej terapie – kým k ďeťom sa musí pristupovať hravo a motivačne, dospelí klienti sú zväčša vysoko motivovaní, nakoľko u nich ide o obnovu rečových fukcií. Pri práci s dieťaťom je takisto potrebné zapájanie rodičov.

3. Kedy by rodič mal spozornieť a navštíviť s dieťaťom logopéda?

Existujú určité „milníky“ vo vývine reči, ktoré sú dobrým ukazovateľom?´

Áno, existujú miľníky vo vývine reči. Prvé slová by sa mali zvyčajne objavoať okolo 12. – 18. mesiaca. Vo veku dvoch rookov by dieťa malo tvoriť dvojslovné prehovory, rozumieť jednoduchým inštrukciám a mať aktívnu slovnú zásobu okolo 50 slov. Čo sa výslovnosti jednotlivých hlások týka, uvádzam orientačné normy:

ORIENTAČNÉ NORMY FYZIOLOGICKÉHO ZVLÁDNUTIA JEDNOTLIVÝCH HLÁSOK

• do 3 rokov (tolerancia do 4 rokov) samohlásky, dvojhlásky „au,ou,eu“, spoluhlásky „p,b,m,t,d,n,k,g,j,ch,h“

• do 4 rokov (tolerancia do 5 rokov) „f,v,ď,ť,ň“

• do 5 rokov (tolerancia do 7 rokov) „l“, sykavky „c,s,z,č,š,ž“, „r“

Vo všeobecnosti platí, že návšteva logopéda by sa nemala odkladať pokiaľ dieťa vôbec nerozpráva, nerozumie hovorenej reči, alebo reč dieťaťa pôsobí nezrozumiteľne.

4. Ako prebieha prvé vyšetrenie u logopéda?

Na čo sa môže pripraviť rodič a dieťa – alebo dospelý pacient?

Prvé stretnutie je diagnostické. Logopéd sa v úvode pýta rodiča na dôležité informácie o vývine a zdravotnom stave dieťaťa. U samotného dieťaťa sa sleduje reč, výslovnosť, porozumenie, slovná zásoba, motorika rečových orgánov, celková komunikačná schopnosť dieťaťa. U malých detí sa takisto pozoruje forma hry. Ak je to možné, absolvujú sa s deťmi rôzne diagnostické testy.  Na konci diagnostického stretnutia sa stanovia terapeutické ciele.

5. Čo všetko môže stáť za poruchami reči?

Hrá rolu aj neurologický vývoj, sluch či napríklad psychika?

Áno, poruchy reči majú rôzne príčiny – genetika, neurologický vývoj, enviromentálne faktory (prostredie, v ktorom dieťa vyrastá a rečový vzor), psychické faktory, sluch. Sluch je zásadný – ak dieťa nepočuje, resp. počuje horšie, nebude sa reč vyvíjať správnym spôsobom. U niektorých detí sa dokonca vyskytuje kombinácia viacerých vplyvov.

6. Ako viete spolupracovať s inými odborníkmi, ak je potrebná širšia starostlivosť?

Dochádza napríklad k výmene informácií s neurológom, pediatrom, ORL alebo psychológom?

Áno, multidisciplinárna spolupráca je dôležitá – logopédi často komunikujú s ORL lekármi, neurológmi, pediatrami, psychológmi či špeciálnymi pedagógmi. Takáto komplexná starostlivosť umožňuje efektívnejšiu pomoc dieťaťu.

7. Môže logopédia pomôcť aj ľuďom po mozgovej príhode alebo úraze?

Teda nielen deťom, ale aj dospelým v rekonvalescencii?

Áno, dospelí po mozgovej príhode alebo úraze často strácajú schopnosť hovoriť alebo rozumieť hovorenej reči (afázia), artikulovať (dyzartria), alebo sa u nich vyskytujú problémy s prehĺtaním (dysfágia). Cieľom terapie je teda znovuzískanie, alebo čo najväčšia obnova stratených/narušených funkcií.

8. Stretávate sa aj s pacientmi, ktorých rečové problémy ovplyvňujú ich sebavedomie alebo sociálne kontakty?

Ako im viete pomôcť?

Áno, deti s komunikačnými ťažkosťami sú často terčom posmechu, dospelí sa zasa izolujú, nakoľko sa hanbia v spoločnosti rozprávať. Logopéd často nepomáha len s nápravou samotnej komunikačnej poruchy, ale cieľom logopedickej terapie v takýchto prípadoch je teda aj prekonanie strachu z komunikácie v sociálnom prostredí.

9. Ako dlho trvá logopedická terapia a čo všetko si vyžaduje od pacienta alebo rodiča?

Dĺžka terapie je veľmi individuálna a závisí od viacerých faktorov, ako sú napr. diagnóza, vek klienta, spolupráca, motivácia klienta… V niektorých prípadoch stačí pár sedení, inokedy ide o dlhodobý process. Kľúčom k úspechu je aj pravidelné cvičenie doma, ktoré celý terapeutický proces nielen zefektívňuje, ale aj urýchľuje.

10. Aký je váš názor na to, keď rodičia "čakajú, že sa to upraví samo"?

Kedy je podľa vás dôležité nečakať?

Rozumiem, že rodičia nechcú hneď panikáriť, no príliš dlhé čakanie so sebou nesie riziko, že dieťa príde o dôležité obdobie, v ktorom je jeho mozog najvnímavejší na jazyk. Prevencia a včasná intervencia sú vždy lepšie, než neskoré riešenie problému. Keď sa rodičom niečo s rečou dieťaťa nezdá v poriadku, je vždy lepšie logopéda navštíviť – buď sa včas odhalí problém, alebo rodičov upokojíme, že je všetko v poriadku.

11. Spolupracujete aj s pedagógmi alebo školami?

Môže logopédia pomôcť dieťaťu aj pri školskom neprospechu?

Áno, poruchy reči veľmi často ovplyvňujú školské zručnosti ako sú písanie, čítanie, porozumenie, a teda celkovo školský výkon. Logopéd pomáha nielen s výslovnosťou, ale aj s jazykovým citom, fonematickým uvedomovaním, gramatikou či slovnou zásobou, čo sú základné piliere gramotnosti.

12. Čo vás priviedlo k logopédii a čo vás na tejto práci baví najviac?

Máte nejaký moment alebo príbeh, ktorý vám dodal zmysel v tom, čo robíte?

Vždy ma fascinoval mozog, komunikácia a reč ako taká, a takisto som vždy chcela pomáhať ľuďom. No a logopédia je odbor, ktorý toto všetko spája😊. Veľký vplyv mala aj moja teta, ktorá bola logopedička, takže som mala možnosť vidieť do tejto profesie zblízka.

Pre mňa doposiaľ najmarkantnejší príbeh je o 21 ročnom, dovtedy zdravom, mužovi, ktorý po autonehode prišiel o schopnosť rozprávať i prehĺtať. V spolupráci s ďalšími odborníkmi sme mu tieto schopnosti obnovili. Celý proces bol veľmi emocionálne silný a ukazuje, akú veľmi dôležitú rolu zohráva logopédia nielen u detí, ale i dospelých.